I. Časť - karbonylové zlúčeniny a karboxylové kyseliny
1. Karbonylové zlúčeniny
- sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú charakteristickú dvojväzbovú karbonylovú skupinu (oxozlúčeniny - kyslík je viazaný priamo na uhlík dvojitou väzbou).
Atóm uhlíka (C) v tejto skupine sa nazýva karbonylový uhlík a atóm kyslíka (O) je karbonylový kyslík.
R1 a R2 = alkyl, aryl
Karbonylové zlúčeniny delíme na:
• aldehydy – ak zlúčenina obsahuje práve jedného substituenta R1, ktorý je alkyl alebo aryl, viazaného na karbonylový uhlík, no druhý ostáva nesubstituovaný (nenahradený) atóm vodíka (H).
Ich prípona je -ál. (napr. etanál/ acetaldehyd, ktorého opisný názov znie aldehyd kyseliny octovej (etánovej))
• ketóny – ak zlúčenina obsahuje substituenty R1, R2 viazané na atóm uhlíka, a neobsahujú nesubstituovaný atóm vodíka.
Ich prípona je -ón. (napr. propanón/ acetón)
Vlastnosti
➤ metanál - je za normálnych podmienok plyn
➤ nižšie aldehydy a ketóny = kvapaliny (nižšie aldehydy = prenikavý zápach)
➤ vyššie aldehydy a ketóny = pevné kryštalické látky (vyššie aldehydy = príjemná kvetinová / ovocná vôňa - v prírode sú zložkami vonných silíc alebo chuťových látok)
➤ väčšina aldehydov je zdraviu škodlivá
➤ nižšie alifatické ketóny majú pomerne príjemný zápach, vyššie zapáchajú odporne