COPINGOVÉ STRATÉGIE V PROFESII UČITEĽA
Dobrý deň, venujte prosím niekoľko minút svojho času vyplneniu nasledujúceho dotazníka.
Začať
Enter
Zabezpečené
Survio
Vytvoriť dotazník
1
Prosím, vyberte 5 typov záťaže, s ktorými sa najčastejšie stretávate vo svojej učiteľskej profesii.
Vyberte 5 odpovedí
1. Nedisciplinovanosť žiakov, nezáujem zo strany žiakov, nízka motivácia žiakov
2. Administratívna práca
3. Nevyhovujúce školské prostredie – malé učebné priestory, okolie školy
4. Vzťahy na pracovisku
5. Plnenie úloh od nariadených
6. Nároky na psychiku
7. Nízky plat
8. Časový tlak a časová náročnosť
9. Nedocenenie práce učiteľa
10. Časté zmeny vzdelávacích projektov a organizácii školy
11. Spoločenská situácia učiteľa
12. Zodpovednosť za bezpečnosť a zdravie iných
13. Faktory prostredia
14. Konflikty medzi kolegami
15. Komunikácia s rodičmi a rodičovské združenia
16. Pracovný stres
17. Pribúdajúci počet žiakov s poruchami učenia a psychickými problémami
18. Znížená možnosť profesionálneho rastu
19. Príprava na prácu
20. Porady a školenia
21. Pracovný stereotyp
2
Prosím, vyberte z nasledujúcich pozitívnych copingových stratégií, tú s ktorou sa najviac stotožňujete vo svojej učiteľskej praxi. Pri jednotlivých možnostiach Vám uvádzame stručnú charakteristiku danej stratégie pre lepšie porozumenie.
Vyberte jednu alebo viac odpovedí
1. Podhodnotenie – jedná sa o stratégiu, pri ktorej jedinec svoje vlastné reakcie môže vo vzťahu k iným buď podhodnocovať, alebo ich môže hodnotiť priaznivejšie. Tzn. prisudzovanie si menšej miery stresu v porovnaní s ostatnými.
2. Odmietanie viny – táto stratégia vyjadruje znižovanie závažnosti stresoru, a zároveň nepripúšťanie si vlastnej zodpovednosti.
3. Odklon – vyjadruje odvrátenie sa od záťaže, a zároveň príklon k aktivitám, ktoré nie sú stresujúce.
4. Náhradné uspokojenie – konanie, ktoré je zamerané na pozitívne aktivity. Vyjadruje tendenciu k odmeňovaniu (nakupovanie, relax a pod.)
5. Kontrola situácie – je stratégiou v ktorej sa človek snaží získať kontrolu nad záťažovou situáciou a to tým, že analyzuje ako vznikla, plánuje protiopatrenia, aby stav zlepšil a aktívne do tejto situácie zasahuje.
6. Kontrola reakcií – vyjadruje tendenciu kontrolovať vlastné reakcie pri záťaži. Je charakterizovaná tým, že jedinec nedáva na sebe poznať, že nejaká záťaž na neho pôsobí, nechce sa nechať vyviezť z miery.
7. Pozitívne sebainštrukcie – sú sklony prisudzovať sebe kompetenciu a dodávať si odvahu v záťažových situáciách.
3
Prosím, vyberte z nasledujúcich, zriedka sa vyskytujúcich, copingových stratégií, tú s ktorou sa najviac stotožňujete vo svojej učiteľskej praxi. Pri jednotlivých možnostiach Vám uvádzame stručnú charakteristiku danej stratégie pre lepšie porozumenie.
Vyberte jednu alebo viac odpovedí
8. Potreba sociálnej opory – sa vyznačuje prianím naviazať kontakt s inými ľuďmi, aby tak jedinec získal podporu pri riešení záťažovej situácie. Môže sa jednať napríklad o podporu vo forme rozhovoru.
9. Vyhýbanie sa – je tendencia sa záťaži úmyselne vyhýbať a teda zamedziť ďalšej konfrontácii s ňou.
4
Prosím, vyberte z nasledujúcich negatívnych copingových stratégií, tú s ktorou sa najviac stotožňujete vo svojej učiteľskej praxi. Pri jednotlivých možnostiach Vám uvádzame stručnú charakteristiku danej stratégie pre lepšie porozumenie.
Vyberte jednu alebo viac odpovedí
10. Úniková tendencia – sa vyznačuje tendenciou vyviaznuť zo záťažovej situácie. Predstavuje náchylnosť k rezignácii.
11. Perseverácia – sa vyznačuje neschopnosťou sa myšlienkovo odpútať od prežívaných záťaží. Tieto myšlienky sú vnímané negatívne a neustále sa vnucujú a zaberajú kapacitu jedinca v schopnosti čeliť ďalšej záťaži po dlhú dobu.
12. Rezignácia – sem patria pocity beznádeje vzhľadom k záťaži, pocity bezmocnosti, čo vedie k tomu, že sa jedinec ďalšieho riešenia situácie vzdáva.
13. Sebaobviňovanie – táto stratégia vyjadruje sklon ku skľúčenosti a prisudzovanie chýb vlastnému jednaniu v súvislosti s touto záťažou.
Odoslať
Enter
Vytvoriť dotazník