COPINGOVÉ STRATÉGIE V PROFESII UČITEĽA

1

Prosím, vyberte 5 typov záťaže, s ktorými sa najčastejšie stretávate vo svojej učiteľskej profesii.

Vyberte 5 odpovedí

1. Nedisciplinovanosť žiakov, nezáujem zo strany žiakov, nízka motivácia žiakov

2. Administratívna práca

3. Nevyhovujúce školské prostredie – malé učebné priestory, okolie školy

4. Vzťahy na pracovisku

5. Plnenie úloh od nariadených

6. Nároky na psychiku

7. Nízky plat

8. Časový tlak a časová náročnosť

9. Nedocenenie práce učiteľa

10. Časté zmeny vzdelávacích projektov a organizácii školy

11. Spoločenská situácia učiteľa

12. Zodpovednosť za bezpečnosť a zdravie iných

13. Faktory prostredia

14. Konflikty medzi kolegami

15. Komunikácia s rodičmi a rodičovské združenia

16. Pracovný stres

17. Pribúdajúci počet žiakov s poruchami učenia a psychickými problémami

18. Znížená možnosť profesionálneho rastu

19. Príprava na prácu

20. Porady a školenia

21. Pracovný stereotyp

2

Prosím, vyberte z nasledujúcich pozitívnych copingových stratégií, tú s ktorou sa najviac stotožňujete vo svojej učiteľskej praxi. Pri jednotlivých možnostiach Vám uvádzame stručnú charakteristiku danej stratégie pre lepšie porozumenie.

Vyberte jednu alebo viac odpovedí

1. Podhodnotenie – jedná sa o stratégiu, pri ktorej jedinec svoje vlastné reakcie môže vo vzťahu k iným buď podhodnocovať, alebo ich môže hodnotiť priaznivejšie. Tzn. prisudzovanie si menšej miery stresu v porovnaní s ostatnými.

2. Odmietanie viny – táto stratégia vyjadruje znižovanie závažnosti stresoru, a zároveň nepripúšťanie si vlastnej zodpovednosti.

3. Odklon – vyjadruje odvrátenie sa od záťaže, a zároveň príklon k aktivitám, ktoré nie sú stresujúce.

4. Náhradné uspokojenie – konanie, ktoré je zamerané na pozitívne aktivity. Vyjadruje tendenciu k odmeňovaniu (nakupovanie, relax a pod.)

5. Kontrola situácie – je stratégiou v ktorej sa človek snaží získať kontrolu nad záťažovou situáciou a to tým, že analyzuje ako vznikla, plánuje protiopatrenia, aby stav zlepšil a aktívne do tejto situácie zasahuje.

6. Kontrola reakcií – vyjadruje tendenciu kontrolovať vlastné reakcie pri záťaži. Je charakterizovaná tým, že jedinec nedáva na sebe poznať, že nejaká záťaž na neho pôsobí, nechce sa nechať vyviezť z miery.

7. Pozitívne sebainštrukcie – sú sklony prisudzovať sebe kompetenciu a dodávať si odvahu v záťažových situáciách.

3

Prosím, vyberte z nasledujúcich, zriedka sa vyskytujúcich, copingových stratégií, tú s ktorou sa najviac stotožňujete vo svojej učiteľskej praxi. Pri jednotlivých možnostiach Vám uvádzame stručnú charakteristiku danej stratégie pre lepšie porozumenie.

Vyberte jednu alebo viac odpovedí

8. Potreba sociálnej opory – sa vyznačuje prianím naviazať kontakt s inými ľuďmi, aby tak jedinec získal podporu pri riešení záťažovej situácie. Môže sa jednať napríklad o podporu vo forme rozhovoru.

9. Vyhýbanie sa – je tendencia sa záťaži úmyselne vyhýbať a teda zamedziť ďalšej konfrontácii s ňou.

4

Prosím, vyberte z nasledujúcich negatívnych copingových stratégií, tú s ktorou sa najviac stotožňujete vo svojej učiteľskej praxi. Pri jednotlivých možnostiach Vám uvádzame stručnú charakteristiku danej stratégie pre lepšie porozumenie.

Vyberte jednu alebo viac odpovedí

10. Úniková tendencia – sa vyznačuje tendenciou vyviaznuť zo záťažovej situácie. Predstavuje náchylnosť k rezignácii.

11. Perseverácia – sa vyznačuje neschopnosťou sa myšlienkovo odpútať od prežívaných záťaží. Tieto myšlienky sú vnímané negatívne a neustále sa vnucujú a zaberajú kapacitu jedinca v schopnosti čeliť ďalšej záťaži po dlhú dobu.

12. Rezignácia – sem patria pocity beznádeje vzhľadom k záťaži, pocity bezmocnosti, čo vedie k tomu, že sa jedinec ďalšieho riešenia situácie vzdáva.

13. Sebaobviňovanie – táto stratégia vyjadruje sklon ku skľúčenosti a prisudzovanie chýb vlastnému jednaniu v súvislosti s touto záťažou.